Čo je lepšie ako večná blaženosť? Nič.
Krajec mastného chleba s cibuľou je určite lepší ako nič.
Teda krajec mastného chleba s cibuľou je lepší ako večná blaženosť.
"nič je lepšie ako večná blaženost" nie je pravdivý výrok.
Preto sa nemôzeš čudovať, že aj záver "krajec mastného chleba je lepší ako večná blaženosť" je nepravdivý.
Z nepravdivých premís totiž plynie nepravdivý záver.
V angličtine, zdá sa že to formálne sedí. Slovenčina sa v tomto zdá byť logickejším a čistejším filozofickým jazykom :)
Vhodnost ludskeho jazyka na predavanie informacii je vo vseobecnosti dost mala, ale kedze zatial nic lepsie nebolo vymyslene, tak sa pouziva.
Slovencina ako taka z tohto pohladu ma tiez vazne medzery. Prikladom moze byt zdvojeny zapor. "Nic tam nie je", cize z logickeho hladiska tam volaco je.
že v našom príklade s večnou blaženosťou a kúskom chleba nejde ani tak predávanie informácií jazykom, ale o uvažovanie v jazyku. Ale so zvyškom sa dá súhlasiť.. vhodnosť ľudského jazyka na uvažovanie je vo všeobecnosti dosť malá...a to z rovnakého dvodu ako pre komunikáciu.. význam väčšiny slov je príliš flexibilný
Komentáre
Paradox
prvá premisa neznela, že
ale znela
"Nič nie je lepšie ako večná blaženosť."
Na vyvodenie záveru si teda použil zlú premisu, resp. opak prvej premisy.
Premisa
- cize nic je lepsie ako vecna blazenost
Teda je to uplne v poriadku.
ale
Preto sa nemôzeš čudovať, že aj záver "krajec mastného chleba je lepší ako večná blaženosť" je nepravdivý.
Z nepravdivých premís totiž plynie nepravdivý záver.
V angličtine, zdá sa že to formálne sedí. Slovenčina sa v tomto zdá byť logickejším a čistejším filozofickým jazykom :)
Vhodnost jazyka
Slovencina ako taka z tohto pohladu ma tiez vazne medzery. Prikladom moze byt zdvojeny zapor. "Nic tam nie je", cize z logickeho hladiska tam volaco je.
len podotýkam